Pšenica tvrdá
Pšenica tvrdá pochádza z oblasti Stredozemného mora. Pestovala sa pred viac než troma tisícročiami v starom Egypte a Grécku a dodnes se v Stredomorí pestuje. Okrem toho je rozšírená na Blízkom východe, na Ukrajine, v Rusku, v Kanade, USA a Argentíne. V Európe sa okrem Stredomoria pestuje v teplejších oblastiach Nemecka, Rakúska, Maďarska i Slovenska. Svetové plochy pestovania činí cez 20 mil. ha, t.j. necelých 9 % z celkové výmery pšenice.
Obsah bielkovín sa pohybuje medzi 14-16 % (podľa odrody a ročníka). Pšenica tvrdá obsahuje viac než 32 % lepku. Lepok je tuhší a pružný. Sklovitosť má byť nad 90 %, objemová hmotnosť nad 785 g.l-1. Hodnoty seditestu sú veľmi nízke 3,3 ± 1,2. Endosperm je tvrdý, svetlej jantárovej farby. Hrubá múka z pšenice tvrdej sa nazýva semolina. Cesto zo semoliny má byť kompaktné, viskózne, pružné, netrhavé, nelepivé a dostatočne plastické. Pšenica tvrdá sa používa pre výrobu cestovín a nekysnutého pečiva (sušienky, oplátky).
Botanická charakteristika
Pšenica tvrdá patrí medzi tetraploidné pšenice s 28 chromozómami. Je prevážne jarného charakteru. Ozimné formy sú málo chladuvzdorné a mrazuvzdorné. Prevažne pestované odrody jarného typu pšenice tvrdej odnožujú výrazne menej ako jarné typy pšenice siatej a majú oproti nim nižšiu autoregulačnú schopnosť. Steblo je priemerne 0,74 m dlhé (0,60-1,15 m), horné internodium je vyplnené dreňou, listy sú užšie ako u pšenice siatej. Klas pšenice tvrdej je menej produktívny ako u pšenice siatej. Menší počet kláskov obsahuje po 3-4 obilkách, ktorých hmotnosť je 25-44 g, značne variabilná, závislá na ročníku a odrode.
Požiadavky na prostredie
Podobne ako pšenica siata je aj pšenica tvrdá náročná na pôdu. Najvhodnejší pre jej pestovanie sú hlboké, stredne ťažké, hlinité pôdy s dostatočnou zásobou živín a vlahy, predovšetkým na počiatku vegetácie. Má i vyššie nároky na teplo. Preto sa jej najlepšie darí v oblastiach s dlhým, teplým a pomerne suchým letom. Je najviac rozšírená v Stredomorí, kde je hlavným druhom. Pšenica tvrdá je málo odolná proti vymŕzaniu.
Žatva
Pšenica tvrdá sa žne na začiatku žltej zrelosti. Daždivé počasie v dobe dozrievania negatívne ovplyvňuje kvalitu. Znižuje sa sklovitosť, endosperm šedne. Je doporučovaná delená žatva, t.j. kosenie žacím riadkovačom vo voskovej zrelosti a po preschnutí zber a výmlat mlátenie mláťačkou. Výnosy pšenice tvrdej dosahuje 85 % výnosu pšenice siatej. Rentabilita produkcie pšenice tvrdej je závislá na cenách. Tie môžu činiť 1,3-1,5 násobok cien potravinárskej pšenice.
