Slnečnica

Máloktorá kultúrna rastlina pôsobí na širokom láne tak úchvatne, ako slnečnica so záhadne sa otáčajúcimi obrovskými kvetmi. Táto plodina pochádza z Ameriky, kde jej Indiáni odjakživa prisudzovali božskú silu. Dodnes sa tu konajú slávnosti slnečníc s cenami za najvyššiu rastlinu a najväčší kvet.

Aj u nás niektoré exempláre dorastajú do výšky až niekoľkých metrov, existujú však aj menej bežné nízke odrody. Slnečnice vysádzame to teplej pôdy a dbáme na to, aby mali veľké kultivary na svoj rast dostatok priestoru. Slnečnice kvôli svojmu vzrastu potrebujú veľa vody, ba dokonca ako solitéry aj oporné kolíky. Vysoké odrody vysádzame asi 75 cm od seba, nižšie na vzdialenosť 30-40 cm.

Okrem jednoročných slnečníc existujú aj trvalky. Tie po odkvete zastrihujeme takmer celkom pri zemi a každý rok vyženú čoraz pevnejší výhonok s kvalitnejším kvetom. Slnečnica je nenáročná rastlina, pravda, (a logicky) až na dostatok slnka.

Najznámejšie sú žlté jednoročné rastliny s hnedým stredom .Slnečnicu pomenoval botanik Carl Linnaeus a dal jej takéto meno práve preto, že mu vzhľadom pripomínala slnko. Do Európy sa dostala slnečnica z Ameriky okolo roku 1515. Olej zo semien používali už Indiáni. Slnečnicový olej je mimoriadny pre svoj obsah nenasýtených mastných kyselín. Najznámejšou slnečnicou je odroda Helianthus annuus (slnečnica ročná). Má ochlpené stonky a veľký, najprv zelený, neskôr hnedý terč v strede kvetu. Slnečnica vyniká sólovo i v skupinách v kúte záhrady. Pri sadení do nádoby na balkóne treba vyberať nízke odrody.