Sója

Sója je strukovina, ktorá má svoj domov v juhovýchodnej Ázii (Vietnam, Laos, Kambodža, Malajzia) a v Číne. Pestuje sa tam už viac ako štyritisíc rokov a patrí k "posvätným" plodinám tejto oblasti, akými sú ryža, pšenica, jačmeň či proso. V Európe ostala až do konca 19. storočia iba kuriozitou.

Celosvetový záujem o sóju sa prebudil ako reakcia na výsledky amerických výskumníkov. Tí v nej objavili potravinu nezvyčajnej a vysokej kvality. Existuje totiž iba málo potravín, ktoré v dostatočnej miere obsahujú tri základné druhy živín: sacharidy (cukry), bielkoviny a tuky.

Okrem toho sa v jej zložení nachádzajú ďalšie podstatné látky pomáhajúce okrem iného človeku lepšie znášať fyzicky aj psychicky ťažké obdobia. Sója obsahuje 36 až 40 percent bielkovín podobného zloženia ako pri najkvalitnejšom mäse.

Má vysoký obsah vitamínov skupiny B, vitamíny E (vysoko energetický) a K (zlepšujúci hodnoty krvi) a provitamín A (dôležitý pre oči). Obsahuje všetky esenciálne (podstatné) aminokyseliny, rastlinné tuky (12 až 28 percent) so 60-percentným podielom nenasýtených mastných kyselín, lecitín (dôležitý pre nervové tkanivo a regeneráciu svalových vlákien).

V sóji je množstvo minerálov. Obsahuje dvojnásobok vápnika ako mlieko, dvakrát viac železa ako hovädzia pečienka, dostatok draslíku, horčíku, fosforu, medi, mangánu. Ide o látky, ktoré organizmus pri vysokej záťaži stráca najmä potením. Ich nedostatok znemožňuje regeneráciu, navodzuje kŕče a dáva predpoklady na vznik chronickej únavy.

Významný je aj podiel vlákniny v sóji (2,5 - 5,8 percenta), ktorá priaznivo ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu a chráni ho pred nádorovým ochorením. Je dokázané, že počas posledných dvadsiatich rokov sa v USA vďaka konzumácii produktov vyrobených za sóje znížil výskyt rakoviny hrubého čreva na polovicu.

Sója pôsobí zásadotvorne. Znižuje kyslosť organizmu - podieľa sa na likvidácii únavového produktu laktátu, čiže kyseliny mliečnej, a zlepšuje tak regeneráciu po záťaži. Navyše znižuje hladinu cholesterolu, pôsobí antiskleroticky.

Jeden kilogram sóje má bielkovinovú hodnotu približne ako dva kilogramy mäsa alebo päťdesiatpäť vajec či dva a pol kilogramu syra.

Pre ženy je určite zaujímavé zistenie, že sójové bôby a celkovo výrobky zo sóje môžu určitým spôsobom chrániť ženu pred zhubnými nádormi prsníkov (nižší výskyt u konzumentiek sóje až o dvadsať percent).

Sója má takmer nevyčerpateľné množstvo variantov použitia ako suchá strukovina (bôby), melie sa z nej múka a je zdrojom kvalitného kuchynského oleja. Z bôbov sa pripravuje výživné sójové mlieko (má uplatnenie vo výžive alergikov), sójový syr (tofu), populárna sójová omáčka (vyrába sa z fermentovanej zmesi solených bôbov a pšeničnej alebo jačmennej múky). Pozor však na vyšší obsah soli!

Najnovším hitom je sójové mäso, vyrábané z odtučnenej sójovej múky progresívnou technológiou. V mnohých krajinách si nevedia mäsový priemysel bez takto upravenej sóje ani predstaviť. Pokiaľ sa totiž sójové produkty pridávajú do salám alebo mäsových konzerv, nielenže sú lacnejšie a menej kalorické, ale predovšetkým zdravšie a výživovo hodnotnejšie. Je to zároveň aj vhodný spôsob kombinácie živočíšnych a rastlinných bielkovín.

Stará čínska legenda hovorí o 999 jedlách zo sóje, z ktorých je každé iné. Sója určite nenahradí v jedálnom lístku mäso a mlieko úplne. Je však dobrou alternatívnou, ktorá v najrozličnejších kombináciách dostáva dobrú chuť a má svoj veľký význam v zdravej výžive.